Kraków

Dejiny, ktoré sa nikdy celkom nevzdali

Kraków je mesto, ktoré netreba predstavovať.

Skôr ho treba správne čítať.

Keď s ľuďmi prídeme na Rynek, väčšinou im ešte v autobuse poviem, že o pár minút si pozrieme príbeh hlavného mesta Poľska.

Zvyčajne to zašumí – a presne vtedy dodám, že viem, že hlavným mestom je Varšava, ale keď sa spýtate rodeného Krakovčana, kedy sa Warszawa stala hlavným mestom Poľska, odpovie vám, že nikdy.

A v tej chvíli sa Kraków začne otvárať.

Toto mesto bolo kráľovské dávno predtým, než sa o Poľsku začalo uvažovať v moderných pojmoch. A túto istotu cítiť dodnes – v mierke ulíc, v dôstojnosti kostolov, v tom, ako tu história nemusí kričať, aby bola viditeľná.

Rád v Krakove opúšťam hlavné trasy. Zachádzam do dvorov Kazimierza, počúvam ozvenu krokov pod arkádami a všímam si vrstvy, ktoré by si človek bez času a pokoja nevšimol.

Kraków je mesto pamäte. Nie tej múzejnej, ale živej – takej, ktorá presne vie, kým bola a kým je. A práve preto sa nepotrebuje porovnávať.

Kraków nie je mesto na jeden deň. Je to mesto, ku ktorému sa vraciaš – nie preto, aby si videl viac, ale aby si lepšie pochopil to, čo si už videl.